Príbeh môjho života





Liam, Emily a Harry

Ahojte ♥ Toto je môj prvý príbeh, tak dúfam, že sa vám bude páčiť. Bola by som rada, keby mi napíšete komentár,samozrejme príjmem aj kritiku ☻ Prajem vám pekné čítanie. Aďka ☺

Takže na začiatok by som sa vám chcela predstaviť, volám sa Emily Hudson a mám 19 rokov.Priatelia ma volajú Em. Mám dlhé hnedé vlasy a modré oči.Mám takú priemernú postavu. Bývam v Londýne u mojej tety Abby.Má 22 rokov,takže je mladá. Mám ju veľmi rada, je mi ako sestra.Má tu malý dvojposchodový domček neďaleko centra mesta.Nenarodila som sa tu,ale presťahovala, kvôli môjmu bývalému priateľovi Mikeovi. Je to totálny debil. Veľmi mi ublížil.Vždy, keď prišiel domov opitý, mi nadával a bil ma. Nevydržala som to a dala som tomu koniec. Odsťahovala som sa sem a je mi tu lepšie ako na Slovensku. Síce som musela opustiť svoju najlepšiu kamarátku Lolu, ale povedala, že za mnou príde aspoň na 3 týždne. Pracujem tu v Starbuckse.
Je to dobrá práca, ale Josh nemá rád, keď meškám. Josh je môj šéf, ale sme priatelia. Už neviem,čo by som sem vám o mne mala ešte napísať.Viac sa dozviete v príbehu.

Abby!“skríkla som na celý dom. „Čo sa deje?“ vybehla z kuchyne. „Prečo si ma nezobudila? Už meškám 20 minút do práce, Josh mi riadne vynadá.“ nervózne som povedala. „Prepáč,nevedela som že pracuješ aj cez víkend.“ ospravedlňovala sa. „Rýchlo sa choď obliecť, odveziem ťa tam“ povedala. Utekala som do kúpelne, rýchlo som sa umyla a dala si rýchlo špirálu a lesk. Na make-up som nemala čas. Vlasy som si nechala voľne rozpustené. Rýchlo som behla do izby a kedže bolo teplo, rýchlo som vzala prvé krátke riflové kraťase, ktoré mi vbehli pod ruky. Zobrala som si krátke bordové tričko s potlačou a okolo pása som si omotala kockovanú bordovú košelu. Ešte v rýchlosti som schmatla slnečné okuliare,kabelku a vyrazila som. Za desať minút sme boli pri Starbuckse. Samozrejme, že Josh ma už čakal „Kde toľko trčíš?“ Ja som sa iba ospravedlnila „Prepáč,nezvonil mi budík.“ „Dnes obsluhuješ“ povedal Josh. Rýchlo som behla dovnútra a išla som sa prezliecť. Hneď som začala obsluhovať ľudí. Nato, že je tak skoro ráno, je tu plno.
                                                                     
Konečne bola obedná prestávka a ja som si mohla sadnuť a v kľude sa najesť, kedže som ráno nič nejedla. Niekto behol dovnútra. Bol to nejaký chlap.Vyzeral,že utekal. Prišla som k nemu a povedala „Teraz je obedná prestávka, príďte o 10 minút.“
Pozrel na mňa a povedal „Prepáčte,ale musel som sa ukryť pred paparazzmi.“ Mal krásne zelené oči, kučeravé vlasy a sladký usmev.
„Sadni si dozadu,tam ťa nikto nebude vidieť“ povedala som a ukázala mu miesto.
„Nechceš si niečo dať?“ opýtala som sa ho.
„Áno, jedno caramelove frappe.“ povedal.
„Dobre za 5 minúť ti ho donesiem.“ odpovedala som. Sadol si na miesto, kde som mu ukázala a o 5 minút som mu priniesla frappe. Nemala som čas,tak som sa hneď otočila, no zacítila som, že ma niekto potiahol za ruku, otočila som sa a bol to on.
Pozrel sa mi do očí a povedal „Ja som sa nepredstavil, som Harry Styles, teší ma.“
Pozrela som naňho „Ja som Emily Hudson, aj mňa teší Harry.“ odpovedala som.
Nachvílu som sa zamyslela a napokon som sa ho spýtala „Nie si ty náhodou ten Harry Styles z tej slávnej skupiny One Direction?“
„Áno som to ja.“ odpovedal mi.
Ja som sa iba usmiala a povedala „Ja už musím isť pracovať,maj sa.“
Usmial sa a povedal „Tešilo ma.“
Otočila som sa a šla som obsluhovať ďalej. Ani som si nevšimla koľko bolo hodín a už bolo po záverečnej. Prezliekla som sa a pomaly išla domov. Dom nie je ďaleko, tak som sa trocha prešla. Keď som prišla domov videla som, že Abby nie je doma. Zapla som telku a šla si do kuchyne si dať niečo pod zub. Mala som chuť na ovocie tak som si vzala jadohy,banány,maliny a čučoriedky a spravila si ovocný pohár. Hneď som ho zjedla. Potom som vybehla hore dať si teplú a dlhú sprchu. Obliekla som sa do pyžama a zišla dole do obývačky.Tam som si zapla notebook a išla na fb a twitter. Pozerala som novinky a zrazu mi prišla žiadosť o priateľstvo na fb. Pozrela som kto to je a bol to Harry. Prijala som ho a hneď mi aj napísal správu.
„Ahoj,ako sa máš?“
„Ahoj,dobre a ty?“ odpísala som mu.
„Tiež a čo robíš?“ spýtal sa ma.
„Nič zaujimavé, pozerám novinky a ty?“ odpovedala som.
„Píšem si stebou a smejem sa na chalanoch ako sa naháňajú.“odpovedal.
„Aha, a prečo sa nenaháňas s nimi?“ spýtala som sa.
„Na dnes mi stačilo.“ odpovedal.
„Aha,chápem.“
Nič iné mi nenapísal iba smajlíka. Ja som mu po niekoľkých minútach napísala „Prepáč, ale som unavená z práce, tak maj sa.“
„To je v pohode,ahoj.“ pozdravil ma a ja som zavrela notebook a odložila ho na stolík. Lahla som si na gauč a ani neviem ako a zaspala som.
                                                                        
Ráno som sa zobudila na pípanie budíka.Vstala som a ako vždy som sa išla osprchovať. Dnes som mala čas, tak som si spravila očnú linku a namalovala pery bledo-ružovým rúžom.Obliekla som si trochu roztrhane riflové kraťase a tmavomodrú košelu na ramienka. Zišla som dolu do kuchyni a dala si niečo pod zub.Bolo 6:50 najvyšší čas vyraziť. Neni to ďaleko tak som išla peši.Ochvílu som bola v práci, prezliekla som sa a šla som pracovať. Pred záverečnou som ešte pozametala a poupratovala posledné poháre.Konečne som skončila a šla domov.Doma som rovno vbehla pod sprchu.Vyšla som von a len som sa obmotala osuškou.Išla som do izby a tam som sa prezliekla do pyžama.Potom som zišla dole do kuchyni spraviť si niečo jesť.Abby bola doma a pozerala telku.Akonáhle som si spravila jedlo som sa pridala knej. Netuším ako, ale zaspala som. Ráno o 6:00 ma zobudila Abby, že je čas sa chystať do práce. Horko ťažko som vstala a pomaly vyšla po schodoch do kúpelni.Umyla som sa a trochu namalovala, moc sa mi nechcelo kedže som ešte trochu spala.Vlasy som si nechala rozpustené. Potom som vošla do izby a otvorila šatník a rozmýšlala čo si oblečiem. Nakoniec som sa rozhodla pre úzke džínsy s koženým hnedým opaskom a biele tričko s dlhým rukávom.Na krk som si dala náhrdelník a na ruku hodinky. Este som si zobrala hnedu tašku do ktorej som si dala peňaženku,mobil a klúče.Pomaly som zišla dole do kuchyni, dať si niečo pod zub. Abby to pripravila zatiaľ čo ja som sa chystala. Bolo 6:50 keď som sa pozrela na hodinky. Obula som si biele conversky a vyrazila som. Onedlho som bola v práci. Dnes sa mi toho fakt moc nechcelo,takže som v práci bola ako prispatá. Keď sa mi pracovná doba skončila, tak ako vždy som prišla domov a zalahla do postele.Takto sa to opakovalo asi niekoľko týždňov.
                                                                       
Konečne po tých 3 mesiacoch som mala na 5 týždňov volno. Blížili sa Vianoce a ja som nemala nakúpené darčeky.Nejako sa mi samej nechcelo a Abby mala toho veľa,tak som ju nechcela unavovať ešte viac. Rozvalila som sa na postel a rozmýšlala koho by som zavolala na nákupy. Zrazu som si spomenula na Lolu. Povedala, že na 3 týždne ma príde pozrieť. No nejako som sa sňou moc nekontaktovala kvôli práci a tak na to nebol čas. Rozhodla som sa preto jej zavolať cez skype. Našťastie bola online. Napísala som jej správu či jej môžem zavolať, odpísala že áno. Rovno som klikla na videohovor, aby sme sa aj videli po takom dlhom čase. Hneď mi zdvihla. Pozdravili sme sa a začali sme kecať o všeličom, čo sa nám stalo za poslednú dobu. Konečne som sa dostala k tomu prečo som jej volala. „Takže, Lola mam na 5 týždňov voľno,neprišla by si ku mne aspoň na 3 týždňe?" spýtala som sa.
„Rada, konečne budeme spolu.“ povedala a pri tom sa umiala.
„Dobre,mám ti kupiť letenky?“ spýtala som sa
„Nie, ja si kúpim sama,ty ma len zajtra okolo 15:00 čakaj na letisku.“odpovedala
„Dobre,budem tam.“ usmiala som sa pri tom. Chvílu sme sa ešte rozprávali a potom mi Lola povedala, že si ide už lahnuť aby zajtra ráno vstala a stihla sa pripraviť na odlet. Prikývla som jej a pozdravila a popriala jej dobrú noc. Vypla som notebook a zalahla do postele. Ochvílu som zaspala. Ráno som sa zobudila a krásne vonku snežilo. Potešilo ma to pretože milujem, keď je Londýn zasnežený. Chvilu som sa pozerala von oknom a užívala krásne padajúci sneh. Potom som zišla dole do kuchyni, kde to krásne rozvoniavalo. „Dobré ráno.“ pozdravila som.
„Dobré aj tebe.“ Posadila som sa k stolu a pustila do raňajok.
„Dnes priletí Lola,nebude vadiť ak tu u nás bude 3 týždne?“ spustila som.
„Nie nebude to vadiť a pravdaže tu môže zostať,tak dlho koľko len bude chcieť.“ usmiala sa pri tom.
„Ďakujem ti Abby.“ S radosťou som ju objala a ďalej jedla raňajky.Po raňajkách som umyla riad a išla s a pomaly  pripraviť čakať Lolu na letisko. Dúfala som, že mi napíše sms-ku okoľkej príde. Dúfala som správne,napísala že priletí okolo 15:40 odpísala som jej iba, že ju tam budem čakať. Kedže som mala ešte kopu času, tak som sa rozhodla, že trochu poupratujem. Za nejaké 2 hodinky som mala kompletne všetko poupratované. Pozrela som na hodiny a ukazovali 14:15 išla som sa osprchovať a pripraviť. Po sprche som išla do izby vybrať čo si oblečiem. Rozhodla som sa pre tmavomodré úzke džínsy, dlhý pletenný sveter a vysoké čižmy. K tomu som si zobrala hnedú tašku do ktorej som si dala peňaženku,mobil a kľúče. Obliekla som sa a pozrela na hodiny koľko je, bolo 15:00 najvyšší čas vyraziť. Tak som vzala kľuče od auta, pozdravila Abby a vyrazila som na cestu. O 15:30 som už bola na letisku,sadla som si na lavičku a čakala na Lolu. Po ceste som si bola ešte kúpiť kávu do Starbucksu, takže som ju pomaly pila počas čakania. Začínala som sa nudiť a zdalo sa mi, že už je dávno po 15:40 no akurát keď som sa pozrela na hodinky niekto na mňa kričal „Emily!“ otočila som sa a videla som Lolu. Vyskočila som a utekala za ňou, objala som ju a povedala „Konečne,som taká šťastná, že ťa vidím.“
„Aj ja som rada a ako veľmi“ povedala. Obijmali sme sa asi 5 minút. Potom sme sa od seba konečne odtrhli a išli k autu. Naložila som jej kufor do auta a išli sme ku mne domov. Celú cestu sme sa rozprávali. Bola som taká šťastná, že som konečne po takom dlhom čase sňou. Prišli sme k nám domov a hneď som jej poukazovala celý dom. Ukázala som jej aj izbu kde bude spať. Mala ju hneď vedla mňa. Potom sme zišli dolu a išli sme do obývačky, bola tam aj Abby, kedže moju tetu nepoznala tak som ich zoznámila. Rozprávali sme sa o všeličom,väčšinou rozprávala Lola,ale nevadilo mi to, aspoň sme mali o čom kecať. Zrazu mi zazvonil telefon, nevedela som kto to bol, lebo to bolo neznáme číslo. Išla som do kuchyne a zdvihla to „Prosím?“ spýtala som sa.
„Je pri telefone Emily Hudson?“ spýtal sa ma nejaký muž.
„Áno,kto volá?“
„Tu je Harry Styles.“ odpovedal.
„Odkiaľ máš moje číslo?“ nechápavo som sa spýtala.
„Tajné zdroje“ zasmial sa.
„No, dobre teda a čo potrebuješ?“ spýtala som sa.
„No..ehm.. neviem ako sa to mám opýtať.“
„Prejdi rovno k veci.“ povedala som mu.
„Nešla by si sa zajtra somnou a chalanmi nachvílu prejsť po Londýnskom parku?“ spýtal sa.
„Rada,nevadilo by, keby som zobrala aj moju najlepšiu kamarátku?“
„Nie, kľudne ju zober. Chalani sa iba potešia.“ odpovedal.
„Dobre a okoľkej a kde sa stretneme?“
„O 14:00 pri Londýnskom oku.“ povedal.
„Dobre,tak zajtra. Ahoj.“ pozdravila som ho.
„Ahoj.“ odzdravil ma. Potom som zložila a išla späť do obývačky, počula som smiech.Vošla som a Lola a Abby sa rozprávali ako keby sa poznajú roky. Potešilo ma to. Sadla som si k nim a opýtala sa „Lola? Nebude ti vadiť, ak ťa zajtra niekam zoberiem?“
„Nie a kam, ak sa možem spýtať?“
„To sa nechaj prekvapiť.“ usmiala som sa pri tom.
„Dobre.“ povedala a usmiala sa. V tom ma napadlo, že by sme sa mohli niekam ísť najesť. Abby a Lola somnou súhlasili. Postavili sme sa,obuli a vyrazili na cestu.